buky píše:
1. Traktor zdvihne 100 kg závaží do 10 m výšky, energie kterou budu na to potřebovat bude činit 9 800 J. Podle tebe se energie zachovala v gravitačním poli země a proto závaží vynaloženou práci vrátí.
2. Traktor rozore radlicí zem v dloužce 10 m a vynaložená energie bude činit taky 9 800 J.
Proč není možnost vynaloženou energii vrátit, když platí zákon zachování energie ?
0. Urob si poriadok v pojmoch, autorita je preto autorita, lebo nemusí vysvetľovať, kým vysvetľuje, nie je autorita, až potom, keď sa ukáže výsledok. Zastávam hlavne svoj názor a až potom názor druhých, to si tiež ujasni, ja tu nie som papagáj.
1. Ano.
2. To sme riešili už pred rokom, tehla na špagátiku za bicyklom. Funguje aj drevený káčer, či už s kolesami, alebo bez.
Takže odpoveď. Zákon zachovania energie nepostačuje, pretože ide iba o jeden mantinel.
Energia sa hodnotí množstvom, a kvalitou, nemá iba jeden parameter to množstvo.
Množstvo je udávané v Jouloch, a zákon zachovania energie platí IBA pre toto množstvo.
Druhý parameter použiteľnosti energie hovorí o možnosti jej premeny na inú. O tejto možnosti pojednáva a mantinely určuje 2.TDV a napríklad vzorec pre Carnotovu účinnosť.
Mieru použiteľnosti energie určuje napríklad veličina Entropia dQ/T kde je jednotka [J/K]
Logika teda vraví, že množstvo energie, teda počet Joulov sa zachováva po jej premene vždy, ale miera toho, koľko energie sa kedy premení na inú určuje napríklad 2.TDV, typicky v prípade tepelných strojov Carnot a jeho účinnosť (T2-T1)/T2.
Miera schopnosti premeny sa nazýva ušľachtilosť, čím je energia ušľachtilejšia (nie je to farba, ale parametre, druh energie, miera bezstratovosti), tým lepšie sa premení na menej ušľachtilú, a tým ťažšie sa premení tá menej ušľachtilá na pôvodnú späť.
Bežný človek väčšinou nevníma samotné množstvo energie oddelené od jej kvality a použiteľnosti, takže niekedy nechápe ani zmysel zákona zachovania energie.
Malý príklad. More teplé 10C, a vonku 0C. Napriek tomu, že to more má obrovskú tepelnú energiu a neskutočne veľa Joulov voči okoliu, radšej budem vonku pri 0C, než by som vliezol do 10C vody. Mne napríklad stačí celkom málo Joulov pri 50C, aby som nemusel znášať 0C vonku. Veľký počet Joulov toho tepla mi je nanič, lebo potrebujem vhodnú kvalitu toho tepla, teda teplotu.
Okrem toho nie je problém zostrojiť stroj, ktorý mi z toho mora 10C voči okoliu 0C dodá napríklad 100C, ale iba s nízkou účinnosťou. Môžem si predstaviť pod tým napríklad termočlánok, čo napája žeravé vlákno žiarovky. Cez ten stroj sa preženie veľa Joulov energie nízkej kvality(teploty) a poskytne málo Joulov energie vyššej kvality.
...poota docela hezky popsal, jak by vše fungovalo pozpátku, pokud by všechno bylo vratné...takže ta míra nevratnosti procesu vypovídá o tom že z lépe organizovaného porádku muže samovolne vzniknout pouze chaos a ne naopak. Nekdo tomu ríká šipka času.
Bylo by potreba poslat do autu tuhle byroperpetistickou konkurenci. Solár bude mít výkon vetší, než prílivová elektrárnička na domácím jezírku..., navíc by byla odebírána mechanická energie ze soustavy Zeme-Mesíc, a v prípade, že by to lidé prepískli, Mesíc rychleji zmení svou dráhu, ostatní "balvany" zanedbávám, jako i predešle...Slunce je lepší baterka, než uvedený setrvačník...
a proto prudím proti autoritám neboť současné fyzikální zákony a definice nepopisují ve všech experimentech skutečnej problém nemožnosti sestrojení PM resp. zařízení, které bude konat mechanickou práci bez dodání energie (síly) z venčí.